Čo je pre KDH menšie zlo?

Pamätám si ešte na chvíle, keď som takmer zahanbený slovami niektorých politických komentátorov, ktorých si vážim, dal hlas súčasnému prezidentovi Ivanovi Gašparovičovi iba preto, lebo bol pre mňa menším zlom ako Mečiar. Totiž, v tom čase, kto mal skutočný charakter, údajne voliť nešiel. S istými rozpakmi teraz čítam v článku Povolebné šachy (.týždeň 26/2006), slová o tom, že "KDH nedokáže urobiť ideálne rozhodnutie. Z tých troch, ktoré má k dispozícii si môže vybrať iba to najmenej zlé."

Písmo: A^- | A⁺

Diskusia (16)

Narážajú tým na skutočnosť, že miesto KDH vo vláde v akejkoľvek potenciálnej kombinácii, je len rôznou "úrovňou" zla. Dokonca by určitým zlom pre KDH mohol byť aj odchod do opozície, pretože "silnejšia a agilnejšia" SDKÚ by im to, v prípade koalície SMER+SNS+HZDS, neváhala počas štyroch rokov volebného obdobia príležitostne, prepytujem, otrieskať o hlavu.

Neviem, ale autori spomenutého článku nemusia byť nutne tými "moralistami", ktorí kedysi namiesto menšieho zla Gašparoviča tvrdili, že je lepšie radšej nevoliť. Primälo ma to však ku krátkej úvahe.

Vôľa zachovať sa morálne a za každých okolností zvoliť iba dobrú cestu chce naozaj veľké odhodlanie a charakter. V skutočnosti však voľba akéhokoľvek dobra je len prezlečenou voľbou menšieho zla. I keď zla miniatúrneho, až neciteľného. Svet je v odtieňoch šedi, na druhej strane, z času na čas sú niektoré veci aj čisto biele, alebo čierne. Nie som si však istý, či toto je zrovna prípad tohtoročných volieb - 16 rokov po revolúcii - a situácie KDH v nich.

Problém menšieho zla je istou variáciou zamyslenia, či je pohár piva do polovice plný, alebo do polovice prázdny. I keď to znie inak, je to v skutočnosti to isté. Stačí sa pozrieť na vec aj z iného uhlu - či už náhodou nehovoríme o otázke väčšieho dobra.

Samozrejme, posledný hlt piva v pohári je horší vždy, než čerstvo načapovaný, orosený krígeľ.