reklama

O humore

Smiech je korením života. Niet nad dobrý vtip a úprimný, priam hurónsky smiech, ktorý môže vyvolať. Odľahčuje vážne situácie. Rozveseľuje dušu. Prináša pocit pohody.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (6)

V mladých rokoch som fičal na starom známom:

Je to za plotom a nedá sa to prehodiť. Čo je to?
Záplotník neprehoditeľný.

Keď som porástol, mojim obľúbeným bola otázka na rádio Jerevan:

Je to pravda, že v Moskve na námesti sa rozdávajú autá?
Áno, je. Akurát sa nejedná a autá, ale o bicykle a nerozdávajú sa, ale kradnú.

Dnes šlapem na tomto:

On: "Drahá, už je to tu."
Ona: "Áno? A čo konkrétne myslíš, miláčik?"
On: "Vonku je krásny deň, svieti slniečko, vtáčiky spievajú. Už je to tu."
Ona: "Prosím drahý? O čo presne ide?"
On: "Minule si hovorila, že si jedného krásneho dňa zbalíš veci a vypadneš."

Humor je do veľkej miery postavený na bagatelizovaní vecí, ktoré považujeme za intímne, vážne, alebo priam posvätné. Nikto sa predsa nebude smiať na nudnom popise reality všedných dní.

Ak má byť nejaká situácia dostatočne šťavnatá, aby sme sa na nej poriadne zasmiali ako na kvalitnom vtipe, môže mať aj obyčajnú zápletku. Rozuzlenie však musí byť priam absurdné. Najvypuklejšie je to vidieť na kameňákoch:

Ide Fero po púšti a nájde zips. Hovorí si: "Ešte rifle a som frajer."

alebo tiež:

Je to biele a ťahá to za sebou hodinky. Čo je to?
Acylpyrín ide z birmovky.

Prerozprávaný krátky príbeh musí teda vyústiť do nečakaného konca, ktorý sa vymyká každodennej šedej skúsenosti z reálneho života. Preto sú také zábavné aj vtipy o kňazoch, lekároch, policajtoch a podobne.

Vtipy o policajtoch majú svoje čaro aj preto, lebo sú robené ďalšou zaujímavou technikou, ktorá sa pri tvorbe vtipov používa. Ide o extrémne prehnanie nejakého aspektu, s ktorým sa bežne v živote stretávame. V prípade policajtov je to ľudská vlastnosť - hlúposť. Výsledok použitia tejto techniky je rovnaký - zase absurdnosť.
Príklad:

Policajt: "Pán vodič, nesvieti vám na aute pravý heligón."
Vodič: "Ehm... snáď ste chceli povedať halogén..."
Policajt: "Ejha, vy ste nejaký veľký suterén!"
(Ponaučenie: Používať cudzie slová je veľké rizoto a môže sa vám to vrátiť ako buzerant.)

Humoru nie je nič sväté a ani nemôže byť. Práve naopak, ak sa niečo sväté objaví, stáva sa to ideálnym objektom na všemožné vtipkovanie.

Muž u lekára.
Lekár: "A ako často mávate sexuálny styk?"
Muž: "Asi tak tri krát do týždňa."
Lekár: "Človeče, s vašou kondíciou by ste to mohli robiť aj tri krát za deň."
Muž: "To viete. Katolícky farár to na dedine nemá také jednoduché..."

Ale ja nie som žiadny teoretik humoristiky, tak radšej prejdem k pointe, kvôli ktorej som tento článok začal písať.

Sú dva smery, do ktorých môže humor vyústiť, a ktoré z neho robia istým spôsobom aj niečo smutné. Prvý je - bagatelizovanie vážnych vecí. Druhý je - stav permanentného robenia si srandy. Oba spolu veľmi úzko súvisia.

Poznáte tie žartovné scénky z prostredia koncentračných táborov. Pritom sa tam diali strašné veci a my sme o tom vymysleli už také množstvo vtipov. Niekedy cítim, ako by tým bola oslabovaná tragickosť genocídy židov. Keď som si minule čítal v SME o Osvienčime, jeden môj známy si ponad moje plece nezáväzne "zažartoval": "Aj tak ich tam pokántrili málo. Mohli stihnúť oveľa viac. Hlavne cigánov."

Verím, že vtipy nezostanú jediným, čo o tejto strašnej udalosti budú vedieť rozprávať naše deti.

Podobne nevera. Nechcem priamo tvrdiť, že promiskuitný život je "in", ale z rečí, ktoré okolo seba všade počujem a čítam, to tak niekedy naozaj vyzerá. No a čo vtipov na túto tému existuje! Kto dnes kladie dôraz na vernosť? Naše deti vychovávajú vtipy o sexuálnych dobrodružstvách, ktoré vernosť bagatelizujú a z pohlavného styku robia ligovú súťaž o Pohár Majstrov.

Domnievam sa, že prehnané vtipkovanie môže otupovať morálnu citlivosť človeka na témy, o ktorých hovoria. Stav permanentného vtipkovania sa niekedy objavuje u ľudí, ktorí berú život s humorom, ale nespozorovali hranicu, kde sa to končí. Chcete sa s nimi o niečom vážne porozprávať, ale oni sa z toho zakaždým nakoniec vysmejú. S použitím príručky "Ako byť silou-mocou vtipný" sa predierajú životom, a ľudia sa na nich zo slušnosti smejú, aby sa vyhli trápnym situáciam. Takéto typy sa už snáď ani nevedia nad niečim vážne zamyslieť. Aspoň navonok to tak vyzerá.

No a riešenie? Žiadne nemám. Možno len malé ponaučenie. Vtipkovanie je pre život potrebné, ale treba vedieť kedy, a kde sa to hodí. A kedy už naozaj stačilo.

Vladimír Gábor

Vladimír Gábor

Bloger 
  • Počet článkov:  134
  •  | 
  • Páči sa:  1x

Slobodný človek nehľadá nepriateľov. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenáKomentáreÚvahy idealistoveFotoblogInternetFilozofické variácieSúkromné momentkyDrobnostiMoje myšlienky slovami iných

Prémioví blogeri

Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu