Sme len my traja - muž, žena a dieťa. Sme si úplne odovzdaní v dobrých chvíľach, kedy je byť odovzdaným príjmné a jednoduché, ale aj v zlých, kedy je byť odovzdaným potrebné a oslobodzujúce. Sme jeden druhému k dispozícii bez prestania.
Priatelia sa nám niekedy na chvíľu odcudzia, majú predsa tiež aj vlastné problémy a my si oveľa viac uvedomujeme ako sme spojení vo vlastnom, jedinečnom, silnom zväzku - v rodine. Sme kameň, ktorý keď sa rozpadne, tak sa rozpadnú aj naše individuálne životy. Keby sa naše cesty rozišli, stratíme sami seba - to Jedno, čo sme si sľúbili, že budeme, a z čoho sme si tak vysnívali, že vyrastú nové výhonky nových životov našich detí. Budeme pokračovať v nich - novým, iným spôsobom, tak individuálne cudzím, akým je osobnosť formujúceho sa dieťaťa, a zároveň tak blízkym, ako je naša vlastná krv.
Sme rastlina, ktorú rastieme; sme Jedno Telo, v ktorom žijeme.
(foto v perexe - http://www.malinka.se/html/plants_11.html)
Sú osamelé chvíle,
kedy máme pocit, akoby sa okolo nás zatiahla ťažká tmavá opona a my zostávame uväznení v samote, vo vnútri vlastného života. Obchádzajú nás stovky ľudí, máme mnoho známych, oveľa menej priateľov, ktorí sú všetci blízko, ale predsa akosi ďaleko. Okúšame horkosť samoty, ktorá je neviditeľná, ale citeľná.