Vladimír Gábor
Čas na zmenu
Počas posledných šiestich rokov som vybavil tisíce klientských telefonátov. Tá práca mi dala veľmi veľa, ale už toho bolo naozaj dosť.
Slobodný človek nehľadá nepriateľov. Zoznam autorových rubrík: Nezaradená, Komentáre, Úvahy idealistove, Fotoblog, Internet, Filozofické variácie, Súkromné momentky, Drobnosti, Moje myšlienky slovami iných
Počas posledných šiestich rokov som vybavil tisíce klientských telefonátov. Tá práca mi dala veľmi veľa, ale už toho bolo naozaj dosť.
Sú dni, ovenčené tvojim smiechom, ktorý celý ten zhon okolitého sveta, odsúva do rozprávky... Sú chvíle, kedy je dôležité len postaviť vežičku, naháňať loptu a dať si o piatej jogurt na olovrant. Keď naťahuješ za mnou svoje rúčky, cítim sa dôležitejší než kráľ... Tá úprimná radosť, keď vidíš na obrazkovke bubnovať maca vo svojej obľúbenej rozprávke, roztápa moje srdce... Svojou bezstarostnosťou ma prenášaš z reality do rozprávky... alebo vlastne z rozprávky do reality? Čím viac chcem niečo vyjadriť, tým viac mi chýbajú slová, ktoré by som mohol použiť. Prezrádzajú ma len malé slzy, ktoré sa mi vtlačili do očí... Je tak ľahké ťa milovať, ale tak ťažké to popísať...
Nechceš položiť na seba viac ako tri umelohmotné kocky. Skôr, než ti podám ďalšiu, netrpezlivo zbúraš primitívnu vežičku, ktorú sme spolu postavili.
čo spíš v našej spálni. Už rok blázniš naše životy. Krásny rok, vďaka ktorému nám život viac chutí. Rok života, ktorý nadobudol hlbší zmysel. Je to už jeden nádherný rok...
si povedala už v deviatich mesiacoch a nebolo to ani "tata", ani "mama", ale "havo". Najviac sa ti však jazyk rozviazal teraz, v jedenástich mesiacoch. Sú dvojslabičné a vždy ich hovoriš, keď okolo seba vidíš veci, ktoré označujú.
Auto si v našej rodine nekupujeme každý deň. Výmena 9-ročnej Škody Felície za obstrarožný (ale krásny), 6-ročný Opel Astra Caravan, je teda u nás takým malým sviatkom. Vedel som, že to nebude jednoduché, zvlášť keď je auto dovezené zo zahraničia a musí prejsť celým tým kolotočom byrokracie, až kým bude "na značkách".
Iná Luckina špecialita sa tiež týka nakupovania, konkrétne platenia pri pokladni.
Možno sa to nezdá, ale aj desaťmesačné dieťa môže pri stretnutí s počítačom niečo vyprodukovať. Či je to zmysluplné, to už je druhá vec... ;-) Chantalke sa podaril takýto výtvor:
Ženy sú asi naozaj z inej planéty. Jedna z činností, kedy sa to najviac prejavuje, je nakupovanie.
Poviem Ti niečo, čo sa v takýchto chvíľach zvykne hovoriť, a teda to už asi veľmi dobre vieš. Nehovorí sa to však preto, lebo je to prázdna fráza, ale preto, lebo je to jednoducho pravda.
Vo chvíľach, keď som doma sám, nezriedka podľahnem jednej svojej príjemnej úchylke. Privádza ma takmer do extázy. A to bez akejkoľvek drogy.
Aby si si zase nemyslela, moja zlatá, že si stále dobručká ako sladký med. Vieš sa aj pekne rozčertiť, vieš zúriť a trucovať.
Je pochopiteľné, ak mi, vyjdúc si s malou na prechádzku, vadí hluk okoloidúcich aút. Je vôbec ťažké nájsť kľudné miesto na prechádzku s kočíkom. Lesné chodníčky sú nedostupné, trasľavý terén je nevhodný.
Prvý mesiac si bola sťa zakliata. Vyžadovala si od nás iba plnenie tvojich základných životných potrieb. Ako by si nás ani nevnímala a k ničom inému nepotrebovala. Napriek tomu sme ťa milovali ako svoje vlastné životy a robili všetko preto, aby si sa cítila čo najlepšie. Trpezlivo sme čakali, kým nás spoznáš.
Je ťažké plávať proti prúdu. Zvlášt takému mohutnému, aký sa na mňa valí cez Veľkonočné sviatky. Ako človek, ktorý sa presťahoval z dediny do mesta to vnímam ešte intenzívnejšie, pretože oblievaco-šibacia tradícia je na vidieku oveľa silnejšia.
Neznášam čakanie v radoch. Dal by som dvojnásobnú sumu oproti bežnej za to, aby som mohol prísť, zaklopať, dostať čo potrebujem a odísť.
Tak som to konečne vyskúšal. Nechal som si narásť bradu. Vydržal som s ňou tri týždne.
Keď som raz neskoro večer čakal na autobus a pristúpil ku mne neznámy muž, ktorý ma pozval na pohár vína, nevedel som, čo si mám o tom myslieť. To, čo sa mi však stalo neskôr na železničnej stanici, ma úplne odrovnalo. Bolo to asi pred šiestimi rokmi v Bratislave. Sedel som na hlavnej železničnej stanici v čakárni, vlak mal odchod asi o hodinu. Vtedy to na mňa prišlo.
21.1.2005 Keď mi včera zavolala dramaturgička relácie Doma s Markízou, bol som zaskočený. Vraj sa jej veľmi páčil môj článok "18 vecí, ktoré sa menia v živote novopečeného otca", ktorý si prečítala v papierovom vydaní pondelkového SME. Tak sa začalo mojich 5 minút slávy.