Ja na mieste Tonyho Blaira by som reagoval asi takto:
S veľkým obdivom príjmame toto veľkorysé, dalo by sa povedať priam kresťanské, gesto Iránskeho štátu. Je dôkazom, že Irán nie je fanatickou a netolerantnou spoločnosťou, ale že je humánnou a po láske k blížnemu bažiacou krajinou bez ohľadu na jeho náboženské a politické názory. Osvietená myseľ Mahmúda Ahmadínedžáda sa zdá byť prvou lastovičkou slobody, odpustenia a tolerancie medzi náboženskými fanatikmi niektorých moslimských extrémistických skupín na Blízkom Východe.
Chcem vyjadriť všestranú podporu Iránskemu prezidentovi v ďalšom, logicky následnom kroku ukončenia obohacovania uránu pre vlastný jadrový programu, ktorý by nedopatrením mohol poškvrniť dnes už takmer čistú, ba priam posvätnú povesť Iránu. A tiež chcem vyjadriť istotu, že všetky tie zloprajné správy o porušovaní ľudských práv, tvrdom uplatňovaní šarije, ponižovaní žien a prenasledovanie opozičných názorov sú zaiste len nedorozumením a nepochopením slobodnej, spravodlivej a humánnej iránskej moslimskej kultúry.
Na znak dobrej vôle, a pri príležitosti najväčšieho kresťanského sviatku, posielam Iránskemu prezidentovi drevený kríž s ukrižovaným Kristom, ktorý má symbolizovať opätovanie pokory a odpustenia. To sú veci, po ktorých dnes všetci, spoločne s Mahmúdom a Iránskym ľudom túžime."
Škoda, že tá Ahmadínedžádova reakcia je len nechutené divadlo a moja/Tonyho reakcia len fikcia. Svet by mohol byť taký krásny...
Možná reakcia na prepustenie britských vojakov
Prepustenie britských vojakov zo zajatia v Iráne je potešujúce. O čo viac mi však "imponovala" reakcia iránskeho prezidenta Mahmúda Ahmadínedžáda, ktorý sa vyjadril priam humánne, až by som povedal že kresťansky: "Pri príležitosti narodenín veľkého proroka (Mohameda)... a príležitosti odchodu Krista oznamujem, že vláda islamskej republiky a iránsky ľud, so všetkou mocou a plným právom postaviť vojakov pred súd, týmto pätnástim odpustil..." (Zajatí britskí námorníci sú doma, SME, 5.4.2007)