reklama

Absurdnosť materializmu a determinizmu

Materializmus je presvedčenie, že jedinou podstatou sveta je hmota, ktorá je večná. Jej večnosť údajne dokazuje zákon zachovania energie (aj energia je hmota). Svet okolo nás je celkom determinovaný, a veci sa dejú bez akéhokoľvek úmyslu, alebo zámeru (náhodou). Celý vesmír je jeden veľký komplex vecí a udalostí dokonale medzi sebou previazaných, ktoré nemajú žiadny, vôbec žiadny zmysel. Tieto udalosti sa dejú nevyhnutným (determinovaným) spôsobom, ktorý presne určujú prírodné zákony, opäť bez úmyslu. Kedysi dávno, absolútne bezúčelne, vznikol v takomto vesmíre, na jednej planéte, život.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (117)

V skutočnosti sa ale z poctivého materialistického hľadiska nedá povedať, že by sa jednalo o život , ako o niečo špecifické - je to totiž stále len akési usporiadanie hmoty, vo svojej podstate rovnaké, ako všetky ostatné usporiadania, len trochu iné (filozoficky povedané - má iný modus) a inak sa prejavujúce, ako tie ostatné okolité usporiadania. Dôležitá je skutočnosť, že vznikol bez akéhokoľvek zámeru, alebo úmyslu - náhodou.

Evolučným vývojom, ktorý je však len opäť výsostne na hmotnej základni založeným procesom, za určitý čas vznikol človek . Evolúcia je však nevyhnutným procesom, ktorý sa deje bez akéhokoľvek zámeru a jej produktom sú veci svojou hmotnou podstatou totožné, i keď inak usporiadané, pričom ich usporiadanosť je akcidentná, náhodná. Produktami evolúcie je teda široká paleta rôzne usporiadaných hmotných objektov. Jedným z nich je aj človek.

Toto "ľudské zviera" - človek, má niečo, čomu hovoríme rozum (a vedomie). Rozum je celkom zaujímavá vec, ale je úplne závislý a determinovaný svojou hmotnou podstatou. Rozum sa tiež samozrejme vyvinul v evolúcii, bez akéhokoľvek zámeru. Dokáže však to, čo nedokážu iné hmotné objekty. Rozum umožňuje tým zhlukom hmoty, ktoré samy seba pomenovali človekom, logicky myslieť a vidieť súvislosti vo svojom hmotnom okolí. Tie súvislosti tam samozrejme boli aj predtým, než ich rozum spozoroval, ale neboli tam dané účelne, aby ich ten rozum chápal. Rozum sa vlastne evolučne vyvinul v tom zmysle, že poznať tieto súvislosti, bolo pre toho, kto rozum používal, prospešné k prežitiu. Tažko však hovoriť o nejakom prospechu, pretože aj on sám je len ilúziou. Samotné tieto súvislosti však nevznikli kvôli tomu, aby človek prežil. Oko sa nevyvinulo preto, aby videlo. Ucho sa nevyvinulo preto, aby počulo. Nič sa nevivinulo pre "niečo", nech sa nám to zdá akokoľvek protirečiace realite. Celý vesmír je plný súvislostí, ktoré nemajú nijaký zámer. A tiež, celý vesmír je jeden obrovský fungujúci stroj, ktorý samozrejme nemá žiadneho autora.

Vesmír je obrovská, presne a dokonale fungujúca mašinéria, ktorá nemá žiadnu príčinu a nesleduje nijaký zámer, alebo cieľ. Človek je praobyčajným zhlukom hmoty, ktorý si vytvára vlastný, vymyslený, iluzórny svet. Nič z toho, čo je obsahom tohoto jeho sveta, v skutočnosti neexistuje, všetko je len produktom hmotných dejov, ktoré sám nemôže v žiadnom prípade ovplyvniť. Vznik a zánik, život a smrť, to všetko je len ilúzia, zmena formy hmotného usporiadania, ktoré nesleduje nijaký cieľ.

To, že čítate túto úvahu, nemôžete nijako ovplyvniť. Musíte ju čítať, pretože vesmír sa musí na tomto mieste, v tomto čase, uberať práve týmto smerom. Vaša domnienka, že to môžete ovplyvniť, je len ilúzia. Nemáte na výber, musíte túto úvahu čítať. Ak si myslíte, že teraz úmyselne a slobodne odtrhnete oči od textu, je to len ilúzia. Aj moja domnienka, že vedome a dobrovoľne píšem tento text, je len ilúzia. Totiž, nemohol som ho nenapísať tiež práve kvôli tomu, lebo veci vo vesmíre, sa dejú nevyhnute. Ani táto úvaha nemá nijaký skutočný zámer, pretože vesmírne deje, medzi ktoré patrí aj môj mozog, môj rozum a všetky výsledky môjho myslenia, sú hmotnej podstaty, ktorá nesleduje NIJAKÝ zámer , ani cieľ. Ak sa nám to zdá, je to ilúzia. Áno - pre rozum dokonalá, zaujimavá a zmysluplná. Iste, obsah a zmysel, napríklad v nejakom vedeckom časopise, je, ale je len ilúziou nevyhnutne vytvorenou procesmi založenými na hmotnej báze, ktoré sa diali bez akéhokoľvek konkrétneho cieľa. Fungovaním rozumu vzniká skutočne neuveriteľné množstvo ilúzií. Je to taká továreň na ilúzie.

Spoločnosť, dobrý život, priateľské vzťahy, utrpenie, radosť, láska, teplo, holuby, tvár - to všetko je len neúmyselný následok pôsobenia častíc hmoty. Názvy, ktoré týmto skupinám častíc dávame, sme si vymysleli sami.

Automatickým dôsledkom takto postaveného a chápaného materializmu s deterministickým charakterom je popretie ľudskej zodpovednosti. Zákon kazuality, ktorý v determinizme platí, znamená zákonitú súvislosť medzi javom A a B, pričom jav A spôsobuje dianie javu B. Takáto kazualita zahŕňa princíp tranzitívnosti, prenosu zodpovednosti za stav spôsobený javom B, na jav A. Ak vezmem kameň a hodím ho do okna, som to ja, kto rozbil okno, nie ten kameň. Lenže dôsledná aplikácia tohoto princípu nekončí na tomto mieste. Moje konanie je totiž kauzálne determinované procesmi odohrávajúcimi sa v mojej mysli, za ktoré ja nemôžem, ale sú zaň zodpovené všetky príčiny, ktoré viedli k tomu, že som vzal kameň a hodil ho do okna. Tak si za svoje rozbité okno môže sused sám, pretože on prvý rozbil to moje. Môžu za to aj moji rodičia, pretože ma nenaučili odpúšťať. Môže za to aj môj genetický materiál, ktorý do veľkej miery určuje to, aký som. Teda tak, ako kameň nerozbil okno, nebol som to ja, kto tým kameňom hodil.

Dôsledkom takéhoto pohľadu na svet je absencia akejkoľvek zodpovednosti. Zodpovednosť existuje, ale nie je v ľudských silách a možnostiach vysledovať ju až k prvej príčine. Súdy, polícia, zákony, spravodlivosť - to všetko je "naháňačka s vetrom opreteky" a vo svojich dôsledkoch to nedosahuje výsledok, ktorý sa tvári, že by dosahovať chcelo.

Veríte tomu? Niekto tomu verí a niekto nie. Paradoxné na tom všetkom je, že z materialistického hľadiska si v skutočnosti nikto z nás nemôže vybrať, či tomu uverí, alebo nie. Ak by to niektorý materialista chcel popierať, nie je "pravoverný" vo svojej filozofii. Aj jeho snaha niečo poprieť sa dá vysvetliť deterministicky - je vo svojej podstate len bezcieľným výplod jeho neslobodného rozumu. Jeho rozhodnutie je totiž celkom predurčené a nevyhnutne dané tým, ako sa usporiadava hmota v jeho mozgu. To, ako sa táto hmota usporiadava je dané ostatnými hmotnými časticami, ktoré na ňu pôsobia. Celú túto reťaz reakcií však nie je možné presne vysledovať až k počiatku, vzhľadom k technickým obmedzeniam človeka.

Profesor Haldane vo svojej knihe Possible Worlds to vystihuje dokonale: " Ak sú moje mentálne procesy celkom determinované pohybom atómov v mojom mozgu, nemám najmenší dôvod myslieť si, že to, čomu verím je pravda ... a tak nemám ani dôvod veriť tomu, že sa môj mozog skladá z atómov. " (prebraté z knihy Zázraky, C.S.Lewis)

A tak je to aj s materialistickou Pravdou, nech už sa týka čohokoľvek. Všetko je za daných okolností, v danom čase a na danom mieste pravda, pretože to nevyhnutne vyplýva z hmotného usporiadania častíc, ktoré sa na tom podieľajú. Materialista, ak je poctivý a domyslel svoj materializmus do dôsledkov, musí (podľa aktuálneho usporiadania hmotných častíc ktoré tvoria jeho a okolie) robiť všetko, čo robí. Vo svojom svetonázore má podporu pre akékoľvek svoje konanie, pretože ono v konečnom dôsledku nie je ničím iným, len nevyhnutným vyústením dejov, ktoré sú nezvratné, neovplyvniteľné a neúčelné.

Ak potiaľto so mnou materialisti súhlasia (i keď z vlastnej vôle v skutočnosti nemôžu svoj názor ovplyvniť), budú súhlasiť aj s tým, čo bude nasledovať.

Poctivý materializmus a determinizmus je vlastne veľmi mystický i absurdný zároveň. Je v ňom možné násť podporu pre čokoľvek. Dá sa ním vysvetliť úplne všetko. Jeho vyznaním viery je " všetko sa deje nevyhnutne, zákonite, bezcieľne a správne, pretože inak sa nemôže ". Amen.

Ja materializmu, ani determinizmu v takejto podobe neverím. Sú totiž celkom absurdné a ak sa im človek úplne a úprimne oddá, môžu byť veľmi nebezpečné. Dajú sa nimi ospravedlniť zločiny a zverstvá - pretože všetko sa deje podľa momentálneho usporiadania hmoty, ktorá tvorí nás a naše okolie. Slobodne sa rozhodnúť nemôžeme.

Ja takýmto predstavám o svete neverím. Som prekvapený, že veľa ľudí áno.

Vladimír Gábor

Vladimír Gábor

Bloger 
  • Počet článkov:  134
  •  | 
  • Páči sa:  1x

Slobodný človek nehľadá nepriateľov. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenáKomentáreÚvahy idealistoveFotoblogInternetFilozofické variácieSúkromné momentkyDrobnostiMoje myšlienky slovami iných

Prémioví blogeri

Pavol Koprda

Pavol Koprda

9 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Iveta Rall

Iveta Rall

86 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu