Možno ani tak nejde o to, že by nedokázali zaujať, skôr mám obavu, že občania/voliči jednoducho neodkážu týmto témam rozumieť. Oveľa ľahšie sa predsa rozumie teatrálnym čiernobielym heslám, ktoré na prvý pohľad vyzerajú veľmi dobre, ako zo známych slovenských rozprávok, o boji proti zlým bohatým podnikateľom a ochrane dobrých chudobných ľudí, závislých na sociálnych dávkach.
Ale k veci, ten marketingovo zaujímavý nápad, ktorý by mohol našu opozíciu nakopnúť nie je pod slnkom nový, už onehdá ho v inej podobe zrealizoval Fedor Flašík, keď inštaloval pred prezidentským palácom hodiny, ktoré odpočítavali zostávajúci čas do konca funkčného obdobia prezidenta Michala Kováča.
Jednalo by sa o umiestnenie počítadla zobrazujúceho neustále sa zvyšujúce zadlžovanie zdravotníctva pred Ministerstvom zdravotníctva.
A možno ešte lepšie - zobrazovala by sa tam suma, ktorá by v korunách (a samozrejme už aj v EURO) zjednodušene vyjadrovala, koľko z peňaženky jedného daňového poplatníka bude musieť byť vynaložené na oddĺženie zdravotníctva v budúcnosti.
Možno by sa ľudia aspoň na chvíľu zľakli mýtov ako sú "bezplatné zdravotníctvo", alebo "bezplatné školstvo".
Epilóg
Bolestivé poznanie je, že na zaujatie voličov bude stále viac potrebné používať stále primitívnejší marketing, ktorého výsledky nevyžadujú veľa rozmýšľania zo strany prijímateľa. Do politiky sa tak stále viac dostane prvkov "reality show" (Žigmund Pálffy na jeden deň ministrom, Počiatek učinkoval v seriále) a tým sa ohromne bulvarizuje. Vznikne akási bulvárna demokracia.
Nie je dôležité byť štátnik, stačí byť sexi. Vláda útočí na emócie a tomu ľudia dobre rozumejú, presne tak, ako rozumejú Novému Času. A pri politike, kde sa nevyžaduje kritické myslenie, ale na prvom mieste sú emócie, tam vedie cesta do pekla.